Skutočný príbeh Silicon Valley bank

Skutočný príbeh Silicon Valley bank

Nedávny krach americkej banky Silicon Valley bank bola udalosť, ktorá pohla trhmi. Banka bola dôležitým partnerom technologických spoločností najmä v USA. V tomto článku vysvetlím ako oslabenie regulácie a nárast úrokových sadzieb spôsobili krach banky.

Rýchly rast a útlm technologického sektora

Ako sme si povedali, Silicon Valley bank (SVB) mala klientov z oblasti technológii, väčšinou softwérové firmy, startupy a podobne. Toto odvetvie zažilo prudký nárast na začiatku pandémie okolo roku 2020. S ním prudko rástla aj Silicon Valle bank. Lenže rýchly rast akéhokoľvek podniku má zvyčajne za následok chaos a neporiadok, čo v softwérovom startupe až tak nevadí, ale vadí v prípade banky, ktorá by mala dôsledne posudzovať riziká.

Po raste zažilo technologické odvetvie pokles, v roku 2022 začali klienti vyberať peniaze, pretože technologickým firmám sa nedarilo tak ako predtým. Pokles vkladov medziročne činil 16 miliárd USD. [3., str. 80]

Vzťah inflácie a úrokových sadzieb

Inflácia, teda zvyšovanie cien vzniká, keď je veľký dopyt po službách a tovaroch, keď sa veľa nakupuje a míňa, ale výroba nestíha uspokojovať dopyt, napríklad kvôli nedostatku energií. Vo všeobecnosti zvýšenie úrokových sadzieb znižuje infláciu. Je to preto, že vyššie úroky znižujú ochotu požičiavať si a míňať, na druhej strane zvyšujú výhodnosť sporenia a odkladania spotreby.

Sú aj ďalšie faktory ktoré roztáčajú infláciu – deficit štátneho rozpočtu zvyšuje infláciu. Napríklad tento rok plánuje Slovenská vláda minúť 35 miliárd eur, ale príjmy plánuje len vo výške 27 miliárd eur, rozdiel je 8 miliárd deficitu štátneho rozpočtu, čo vytvára zvýšenú infláciu.

Tak isto správanie ľudí ovyplyvňuje infláciu. Kým bola korona, ľudia boli zavretý doma, nemíňali peniaze. S uvoľnením opatrení po korone ľudia začali nakupovať, cestovať na dovolenky. Keďže inflácia prudko rástla, centrálne banky nemali inú možnosť, len zvýšiť úrokové sadzby. V roku 2022 centrálne banky zvyšovali úrokové sadzby rýchlym tempom a to malo dôsledky. [5.]

Ako rast úrokových sadzieb znižuje hodnotu dlhopisov

Ak požičiam 97 euro a za rok dostanem 100 euro, rozdiel 3 euro je úrok, je to približne 3%. [2.] Ak úrok stúpne na 5 euro, tak cena ročného dlhopisu klesne na 95 euro.

Dôležité je, že ak mám dlhopis s dlhšou dobu splatnosti, pri zmene úroku jeho cena klesne viac ako cena krátkodobého dlhopisu. Napríklad ak vzrastie úrok z 3 % na 5 % cena 10 ročného dlhopisu padne viac ako cena ročného.

V tabuľke vidíme príklad pre „bezkupónový“ dlhopis

úrok hodnota ročného dlhopisu hodnota 10 ročného dlhopisu
3% 97 74
5% 95 61

Silicon Valley bank investovala veľké množstvo peňazí do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti. Konkrétne 120 miliárd USD (Total investment securities ) s priemernou duráciou 5.7 roku. [4.: str 64]

Účtovný trik, ktorý zakryl stratu

V účtovníctve existujú 2 spôsoby ako stanoviť hodnotu finančného majetku. Banka môže ten istý dlhopis ohodnotiť 2 spôsobmi, podľa zámeru, ktorý s ním má:

  1. držaný do doby splatnosti [held to maturity]
  2. určený na predaj ohodnotený trhovou cenou [availible for sale]

Ukážme si zjednodušený príklad.[1.] Banka 31.12.2020 kúpi za 94 euro 2 ročný „bezkupónový“ dlhopis v nominálnej hodote 100. To znamená, že požičia 94 a o dva roky dostane naspäť 100, teda úrok je približne 3% za rok. Predstavme si teraz, že v roku 2021 vzrastú úrokové sadzby a hodnota toho istého dlhu na trhu bude v roku 2021 rovná 95 euro. Vzrast úrokových sadzieb znamená pokles hodnoty dlhopisu v roku 2021.

Hodnota dlhopisu v účtovníctve bude vyzerať nasledovne:

rok hodnota „držaný do doby splatnosti“ trhová hodnota – „určený na predaj“
2020 94 94
2021 97 95
2022 100 100

Vidíme tu rozdiel, v prípade trhovej hodnoty nás zaujíma, za akú hodnotu vieme dlhopis predať na trhu, nie to, aký bol úrok v čase keď sme dlhopis kupovali.

Ak by sme si predstavili analógiu s autom, v prípade „držaný do doby splatnosti“ hodnotíme auto podľa kúpnej ceny a veku. V prípade „určený na predaj“ sa pýtame, koľko by sme dostali za auto v autobazári.

Ako vidíme oba účtovné prístupy majú svoj zmysel, oba sú legálne, ten prvý je stabilnejší a jednoduchší, druhý lepšie vyjadruje reálnu situáciu v danom okamihu.

Problém prístupu „držaný do doby splatnosti“ v účtovníctve banky, sa objaví v situácii, keď si klienti zrazu chcú vybrať veľké množstvo peňazí. Vtedy musí banka predať dlhopis za trhovú cenu a objaví sa rozdiel – v tomto prípade strata. Strata znamená zníženie kapitálu. Presne toto sa stalo v prípade Silicon Valley bank, ktorá mala 91 mld aktív „držaných do doby splatnosti“. V okamihu ako začala tieto aktíva predávať objavila sa vysoká strata. Banke sa nepodarilo získať nových investorov, ktorý by zvýšili kapitál, čo spôsobilo stratu dôvery klientov.

Problém slabej regulácie

Povedali sme si, ako investície do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti vytvorili stratu, keď vzrástli úrokové sadzby. Povedali sme si, ako sa tá strata prejavila, keď klienti vyberali peniaze a banka musela predať dlhopisy.

Ako jeden z problémov SVB sa uvádza prázdne miesto vedúceho riadenia rizík v lete roku 2022. To mohlo prispieť k problému, ale v každej dobre fungujúcej banke je celé oddelenie riadenia rizík, ktoré by malo v pravidelných intervaloch vyhodnocovať ekonomickú situáciu a testovať rôzne scenáre budúceho vývoja. Menežment a správna rada by potom na základe týchto scenárov mali prijať opatrenia, napríklad navýšiť kapitál.

Stále ostáva otázka, prečo vedenie banky skôr nereagovalo na vzniknutú situáciu? Banka mohla kúpiť dlhopisy s kratšou splatnosťou, poistiť sa nákupom finančných derivátov – „poistenia proti rastu úrokových sadzieb“. Alebo mohli vydať nové akcie, čím by zvýšili kapitál banky. Možno preto, že všetky tieto možnosti znamenajú nižší zisk pre banku. Dlhopisy s kratšou splatnosťou poskytujú nižší výnos, „poistenie proti rastu úrokových sadzieb“ stojí peniaze. A úpis nových akcií by znížil hodnotu tých existujúcich.

Problém každej banky je v tom, že vedenie má pokušenie riskovať v honbe za vyššími ziskami, preto sú banky regulované štátom a podliehajú dohľadu. Štátne orgány určujú požiadavky napríklad na kapitál, tvorbu rezerv, likviditu = schopnosť okamžite vyplatiť vklady, stresové testy = simulácie či bude mať banka dostatok kapitálu v prípade krízy.

V USA, po finančnej kríze v roku 2008, Obamova vláda sprísnila regulácie bánk a špeciálne sprísnila pravidlá pre veľké banky s účtovnou hodnotou aktív nad 50 miliárd USD. Avšak v roku 2018 Trumpova vláda tieto požiadavky zmiernila. Tým pádom obe nedávno skrachované banky – Silicon Valey bank a Signature bank boli po zmene zákona príliš „malé“, takže sa na ne nevsťahovali prísnejšie požidavaky na likviditu, kapitál a stresové testovanie.

Demokratickí politici varovali pred touto zmenou, napríklad  Elizabeth Warrenová predpovedala to, čo sa potom stalo.

Čo sa dialo potom

V okamihu ako klienti stratili dôveru, začali rýchlo vyberať vklady. Vklady v bankách v USA sú garantované štátom do výsky 250 000 dolárov, avšak, keďže banka slúžila firmám, väčšina vkladov mala vyššiu hodnotu ako štátna garancia. Preto sa obávali, že v prípade krachu banky by mohli mať problém dostať sa ku svojim peniazom.

Keďže hrozilo, že banka nebude schopná splniť svoje záväzky, podľa zákona prevzal kontrolu nad bankou štátny orgán poistenia vkladov „FDIC – Federal Deposit Insurance Corporation“. Aby zabránila panike, vláda rozhodla, že bude garantovať vklady v plnej výške. To znamená, že banka pod kontrolou FDIC pokračuje v činnosti a vypláca klientom peniaze, ktoré majú na účte. FDIC bude predávať aktíva skrachovanej banky a týmto predajom pravdepodobne pokryje celú hodnotu vkladov, takže dopad na daňového poplatníka bude pravdepodobne nulový. Garancia sa vzťahuje len na vkladateľov – zákazníkov, zvyšok – majtelia banky a nezaistení investori, utrpia stratu, ktorej výška bude známa, keď sa dokončí konkurzné konanie.

Záver

Prudký šok v podobe rýchleho zvyšovania úrokových sadzieb má svoje dôsledky. Hlavnou príčinou krachu SVB bol pokles trhovej hodnoty dlhopisov a nezaistenie banky voči riziku rastu úrokových sadzieb. K nedostatočnej obozretnosti vedenia banky prispelo oslabenie regulácie bánk za Trumpovej vlády.

Klienti banky SVB neboli krachom poškodení vďaka štátnej ochrane vkladov a rýchlemu zásahu vlády. Krach ukazuje dôležitosť odborného dohľadu nad bankovým sektorom, obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa veci dejú rýchlejšie než predtým.

Strach z pádu bánk sa šíri, napríklad veľká Švajčiarska banka Credit Suisse stratila dôveru trhov po páde SVB.

Na Slovensku je situácia stabilná a všeobecne možno Slovenské banky označiť za zdravé. Vklady v bankách do 100 000 eur sú garantované štátom. Národná banka Slovenska vykonáva dozor nad Slovenskými bankami a podniká opatrenia na zvýšenie bezpečnosti bankového systému. Príkladom týchto opatrení sú „proticyklický kapitálový vankúš“ alebo limity na maximálnu výšku hypotéky, tieto niekedy nepopulárne opatrenia zvyšujú stabilitu bankového systému.

Článok som pôvodne vydal na stránke postoj.sk toto je skrátená verzia. Článok vyjadruje moje osobné názory.

Zdroje a komentáre

  1. pre účely príkladu som zjednodušil diskontáciu a ďalšie veci
  2. presnejšie 3.09 %
  3. FED – zoznam bánk: https://www.federalreserve.gov/releases/lbr/current/
  4. SVB ANNUAL REPORT 2022 (february 24. 2023): https://ir.svb.com/financials/annual-reports-and-proxies/default.aspx
  5. V skutočnosti existuje mnoho úrokových sadzieb. Centrálna banka, v Spojených štátoch Amerických sa volá FED, stanovuje takzvanú „Federal funds rate“, to robí pomocou nákupu a predaja dlhopisov na burze. Tým ovplyvňuje aj úrokovú sadzbu na dlhopisoch. Rôzne dlhopisy majú rôznu úrokovú mieru podľa dĺžky splatnosti a rizika. Trhovú cenu dlhopisov ale ovplyvňuje aj dianie v iných krajinách a rôzne ďalšie faktory.

Nepál

Kto necestoval mimo Európy, mal by tak urobiť. Človek si uvedomí, že Slovensko je bohatá a dobre fungujúca krajina. Ja som išiel do Nepálu, ktorý je 30. najchudobnejšiou krajinou na svete. Ale tento článok nebude len o chudobe, ale aj o krásnych horách, o mojich zážitkoch, o náboženstve a zmysle života, vesmíru a všetkého.

Do Nepálu sme sa vybrali, spolu s rodičmi a pár známymi, v malej skupinke, prejsť okruh okolo Manaslu, 8. najvyššej hory sveta. Už prílet do Káthmandu, hlavného mesta Nepálu, je zaujímavý, letíte tesne ponad kopce a terasovité políčka a zrazu pristanete uprostred veľkomesta. Mesto má 3 milióny obyvateľov a je to chaotická zmes tesne natlačených domov, pavučina káblov a mravenisko ľudí motoriek a áut. Káthmandu nemá verejnú dopravu preto sa topí v smogu a katastrofálnych dopravných zápchach. Zo vzduchu na ulici vás štípu oči, mnohí domáci nosia rúšky, aby sa aspoň trochu chránili pred špinavým ovzduším.

a1 www.formanek.sk

a3 www.formanek.sk

a2 www.formanek.sk

Inak je v meste niekoľko pamätihodností. Chrám Pasupathi je hinduistickým pútnym miestom a tiež slúži ako pohrebisko. Na brehu rieky spaľujú zosnulých, keď zhorí drevená hranica s mŕtvym, prach zmetú do rieky a kolobeh života sa začína odznova. V rieke stoja male deti ktoré vyberajú kusy nespáleného dreva a magnetmi hľadajú cenné ozdoby. Po chráme sa preháňa tlupa opíc – makakov. Mladé makaky, ktoré ešte nevedia skákať a behať, sa zavesia na brucho matky a tam sa pevne držia. Aj pri budhistickej stúpe Swoyambhu žijú opice spolu s lenivými psami, zato budhistický chrám Boudhanath okupujú holuby.

Budhizmus a hinduizmus majú niekoľko podobností, čas plynie v kruhu, človek zomrie a narodí sa ako nová bytosť. Skutky, ktoré koná, to, ako sa správal v minulom živote, karma, ovplyvňuje, v akom postavení sa narodí v živote budúcom. Človek by mal konať dobré skutky a nemal by ubližovať živým tvorom, pretože každá živá bytosť má dušu. Budhizmus vraví, že človek sa takto môže oslobodiť z cyklu utrpenia a dosiahnuť nirvánu – večnú blaženosť. Budhisti sa modlia za mier a pokoj, spievajú mantry a celkovo ich filozofia je dobrá, nenásilná (realita nie je vždy taká ružová – napríklad v Mjanmarsku budhisti vraždia tisíce ľudí iného náboženstva). Hinduisti majú tisícky bohov a ich reinkarnácii, hinduistické obrady sú hlučnejšie a ich náboženstvo je pre cudzinca rovnako chaotické ako celá Indická kultúra.

Z Káthmandu sme sa vydali džípom do hôr. Cesta je to vzdialenosťou krátka, ale pomalá. Auto najskôr ide po „highway“, kľukatej ale dobre udržovanej ceste. Premávka je hustá, každú chvíľu sa predbieha, prudko brzdí a všade sú šialení motorkári. Rýchlosť cca 60 kilometrov za hodinu je aj tak viac, ako by bolo bezpečné. Po odbočení na menšiu cestu je už predbiehanie ťažšie, autá sa míňajú o centimetre. Okolo obeda džíp odbočí na skutočnú cestu do hôr, ktorá prudko stúpa a kľukatí sa, bez asfaltu, zato s krásnym výhľadom na ryžové polia. Džíp víri prach a auto drkoce na kameňoch, rýchlosť cca 10 km za hodinu. Večer vystupujeme z džípu, cesta pre autá sa končí – 150 kilometrov za 8 hodín.

Všetky ďalšie dediny po ceste sú prístupné len peši, na oslovi alebo vrtuľníkom. Auto sa tam nedostane, krajna je hornatá a ťažko prístupná. Údolie je husto obývané, po chodníku chodia miestni, veselo nás zdravia „Namasté“ – to je pozdrav po nepálsky. Po chodníku idú početné karavány oslov, vezú všetko možné: cement, ryžu, sliepky. Dozvedáme sa, že keď ide osol, treba sa postaviť na stranu ku kopcu, inak vás osol môže zhodiť do priepasti.

Na mieste, kde sa stavia nová cesta, odstreľujú skaly a bager ich zhadzuje dole z kopca. Stavenisko obchádzame po plochom, vyschnutom koryte rieky, okolo zrovna ide karavána oslov. Zhora padá veľký balvan, osly sa splašia, rozbehnú sa v panike na všetky strany a jeden z nich silno zráža môjho otca na zem, ten má našťastie iba jemné odreniny.

b1 www.formanek.sk

b2 www.formanek.sk

b3 www.formanek.sk

Máme dvoch sprievodcov a troch nosičov. Hlavný sprievodca Ningmar je mierne pupkatý tridsiatnik, veselý Nepálčan, má rád pivo a rozpráva dobrou angličtinou. Druhý sprievodca je v mojom veku, tiež sa vie baviť a často sa usmieva ako väčšina Nepálcov. Angličtinu má horšiu, ale dohovoríme sa, a aj keď je tiež ženatý, v každej dedine balí nejakú dievku. Nosiči nevedia po anglicky. Nosičov sme dostali z cestovnej kancelárie a spôsobujú vo mne rozpaky, pretože je mi trápne nechať si nosiť ruksak, keď denne prejdeme možno 15 kilometrov. Vo väčších výškach, kde sa ťažko dýcha, ale ich pomoc ocením.

Do Nepálu sa chodí na jar alebo na jeseň, cez leto prichádza monzún, to je obdobie dažďov, kedy stále prší a mnohé cesty sú neschodné. Teraz je obdobie sucha a vidiečania v nížine práve zberali prvú úrodu ryže. Mechanizácia nie je a tak sa všetko robí ručne, ženy kosákom kosia ryžu, dobytok ju podupe a vymláti. Deti sú na poli hrajú sa alebo pasú dobytok, takto to fungovalo na Slovensku pred 150 rokmi. Najhoršiu robotu robia staré vdovy, ktoré kladivkami ručne rozbíjajú kameň na stavebný štrk. Okrem chudoby krajinu trápia zemetrasenia a zosuvy pôdy. Pri poslednom veľkom zemetrasení zahynulo 9000 ľudí, základný tábor pod Everestom zasiahla lavína vyvolaná zemetrasením a dedinu Langtang zrovnal celú so zemou zosun kameňov, ostal jediný dom. (viac)

c3 www.formanek.sk

c1 www.formanek.sk
Budhistický kláštor

c2 www.formanek.sk

Napriek všetkej chudobe a pohromám, Nepálčania sú veselí ľudia, často sa usmievajú. Z mojej skúsenosti sú poctiví a slušní, nestretol som sa s pokusom o podvod. Obchodníci ponúkajú tovar normálnym spôsobom a nesnažia sa vás manipulovať. Skrátka Nepálčania ako ľudia ma príjemne prekvapili.

Nová doba už prišla aj sem, takže domáci majú elektrinu a mobilné telefóny. Prílev turistov spôsobil stavebné eldorádo, tí, čo robia s turistami, zarábajú a ich životná úroveň sa dramaticky zlepšuje. Odvrátenou stranou je odlesňovanie a znečistenie, plasty a priemyslené obaly sa hádžu do rieky na chodník alebo do jaskyne. Všade sú plastové odpadky. Ak chcete byť dobrý turista, odporúčam minimalizovať množstvo plastového odpadu a radšej si kúpiť filter na vodu namiesto jednorázovo balenej vody.

Dostali sme sa vyššie do hôr, kde žijú Tibetské kmene. Je tu chladno, na lúkach sa pasú krížence jakov. Cesta prechádza cez budhistické modlitebné brány. Sú tu kláštory, mnísi v červených habitoch, ešte teenageri v lese rúbu drevo. Na ubytovniach spíme v spacákoch a kedže v noci je teplota pod nulou, v nevykúrenej izbe je nám zima. Vzduch je suchý a začína sa prejavovať nedostatok kyslíka.

Poslednú noc pred vrcholom výletu spíme v stane, je mínus 16 stupňov a fúka vietor. Vstávame 3:30, neuveriteľne jasne vidno hviezdy. Pre organizmus nezvyknutý na výšku je každý krok boj, vo výške 5000 metrov nad morom je zhruba o polovicu menej vzduchu, preto kráčame pomaly a lapáme po dychu. Nedostatok kyslíka sa prejavuje aj nechuťou jesť a bolesťou hlavy. Miestni sú zvyknutí, kráčajú s ľahkosťou, s výškou nemajú problém.

Svitá, sedemtisícové hory pokryté večným snehom vrhajú tieň na kamennú pustatinu, kráčame po kraji zamrznutého jazera, fúka vietor a na každý krok treba dva nádychy. Na vrchole priesmyku je slnko, nastáva úľava z dosiahnutia vrcholu 5100 metrov nad morom. Odtiaľ už len zostupujeme dole, dýcha sa nám čoraz ľahšie. Vraciame sa do tepla a pohodlia.

d1

d2 www.formanek.sk
Manaslu ( 8163 mnm. )
d3 www.formanek.sk
priesmyk Larke ( 5100 mnm. )

Nepál je krehká demokracia, len nedávno, v roku 2006 sa skončila občianska vojna proti maoistickým povstalcom. V krajine dlho vládol kráľ, ale incident, kedy šialený princ vyvražil v paláci členov kráľovskej rodiny, prispel k pádu monarchie. Na párty kráľovskej rodiny údajne opitý a hašišom nadrogovaný korunný princ v hneve zastrelil 9 členov kráľovskej rodiny vrátane kráľa a potom sa sám zabil. Na trón sa dostal brat kráľovraha, ktorý sa náhodou na párty nenachádzal, čo podnietilo vznik teórií o tom, či naozaj išlo o náhodu a či sa v skutočnosti všetko neodohralo úplne inak. Nový kráľ v roku 2008 stratil všetku moc. (viac)

Cestou späť do Káthmandu sme svedkami predvolebnej kampane. Ľudia sa na voľby vracajú domov, preto je ťažké zohnať dopravu. Po uliciach jazdia autá s tlampačmi, vyvesujú sa vlajky a miestny politik obieha voličov – na motorke po prašných cestách, v obleku s kravatou a sakom. Voľby sú tu vážna vec. Skoro tak vážna ako svadba. Nepálska svadba trvá aspoň 4 dni, všetci ženy majú farebné šaty, sú obvešané zlatými šperkami. Ľudia jedia a hodujú, skrátka je to drahé a honostné.

e1

e2

e3

Odlietame z krajny krásnych hôr, strmých údolí, z krajny smogu, prachu, špiny a chudoby ale aj z krajiny milých ľudí, ktorí sa vedia tešiť zo života. Medzipristátie v Dubaji je ako na inej planéte, nablýskané pozlátko mrakodrapov a umelých ostrovov. Nakoniec pristávame na Slovensku, doma, v krásnej krajne kde každý frfle, ako zle sa máme. Samozrejme stále je čo zlepšovať, mali by sme bojovať proti korupcii a tak ďalej, ale uvedomme si ako málo stačí ku šťastiu.

Polrok v Bergene

Kedže sa ma všetci pýtajú, ako bolo na Erazme v Bergene, bolo dobre. Ale zhrnúť to jedným slovom sa nedá, tak som sa rozhodol napísať blog.

Bergen leží v Nórsku, v zálive na pobreží Atlantického oceánu, mesto je o niečo väčšie ako Košice. Je známe automatmi na dáždniky a tým, že tam často prší.

DSCN6378
Bryggen – srdce Bergenu

Do Bergenu som prišiel na pol roka študovať na NHH – Norwegian school of economics. Škola začína v polovici augusta, takže presun zo slnečnej 30+ Bratislavy do Bergenu s 15 stupňami a zamračenou oblohou bol vcelku šok. Navyše mi v autobuse jedna pani omylom zobrala môj kufor (potom ma našla), prvú noc som nemal kľúče od izby, nefungoval internet a kedže som bol dva týždne po operácii, nemohol som nosiť kufre (ďakujem za pomoc Juro). Takže začiatok nič moc, ale čoskoro sa všetko zlepšilo.

Prvý týždeň bol „welcome week“, teda spoznávanie mesta a ľudí. Pripravili nám fakt skvelý program – párty, výlety a tak podobne. Napríklad výlet loďou na malý ostrov. Síce pršalo, ale rozbalili sme celtu a grilovali. Alebo podivná mestká hra, ktorej súčasťou bolo ragby s rybou (neskončila dobre tá ryba), a samozrejme grilovanie v daždi. Nóri hovoria: „nie je zlé počasie, si len zle oblečený“.

Bergen
Bergen

Škola a bývanie

Škola sa mi strašne páčila, a nie preto, že sídli v peknej modernej budove. Aj na Matfyze je kvalitná výučba a skvelí učitelia, ale zameranie výučby EFM na Matfyze je príliš teoretické a príliš matematické. Preto som si vybral najmä nematematické predmety.

Developement economics, o tom, ako sa žije v rozvojových krajinách, kam smerujú a čo je dôvodom, že niektoré krajiny sú tak chudobné.

Cases in change management, na ktorom sme v skupine písali prípadové štúdie. Každá štúdia mala maximálny rozsah 5 strán, čo bolo veľmi málo, tým pádom sme museli rozmýšľať, čo je podstatné a čo nie. Páči sa mi také obmedzenie, lebo výsledkom je, že človek musí nad textom oveľa viac rozmýšľať ako keby mal neobmedzený priestor.

Energy, Resource and Enviromental industrial sector, kde učili len externí prednášajúci z praxe. Jeden týždeň prednášal šéf energetickej spoločnosti Vattenfall, iný riaditeľka burzy s elektrinou a tak podobne. Práve takýchto predmetov by malo byť na Matfyze viac.

Dynamic pricing and revenue optimalization, o metódach, ako stanoviť optimálnu cenu produktu. Môj jediný matematický predmet.

Nórčina. Asi je mi nanič vedieť po nórsky, ale učila to taká milá a energetická pani, že som nemohol odolať. Navyše nórčina je veľmi jednoduchý jazyk (s výnimkou výslovnosti).

Ešte vám poviem o skúškach. Veľký dôraz sa kládol na objektivitu. Na písomnej skúške alebo pri odovzdávaní prác študent nepísal svoje meno, ale písal anonymné číslo, aby hodnotiaci nevedel, koho prácu opravuje. Na niektorých predmetoch práce nehodnotil vyučujúci, ale špeciálny hodnotiteľ, ktorý dostal od učiteľa manuál, ako má hodnotiť. Na ústnej skúške bola okrem učiteľky aj ďalšia hodnotiteľka, aby bola skúška objektívna. Takisto sa prísne kontrolovalo podvádzanie.

Intrák bol luxusný, samostatná izba s vlastnou kúpeľňou, 5 minút peši od školy a od lesa, len keby nastál viac ako 400 euro na mesiac.

IMG_2198
Polárna žiara z nášho intráku (nefotil som ja)

Nóri a Nórsko

Vo všeobecnosti sú Nóri veľmi milí ľudia, vždy sa vám snažia pomôcť. Autá na prechode vám vždy zastavia. Autobusár vás počká. Skrátka ľudia sa tam správajú ku sebe krajšie ako my na Slovensku. Radi športujú a chodia do prírody. Sú hrdí na svoju krajinu, ale zároveň veľmi tolerantní. Máme sa od nich čo učiť.

Hovorí sa, že Nóri nie sú veľmi zhovorčiví a že sú nekomunikatívni introverti. Asi je to pravda, ale iba kým nezačnú piť. Nóri sa vedia ožrať fakt strašne. A to napriek tomu, že v bežnom obchode nepredávajú tvrdý alkohol, ten sa dá kúpiť len v špeciálnych štátnych obchodoch. V bežnom obchode je iba pivo, alebo veľmi slabý alkohol. Alkohol je veľmi drahý, plechovka piva v obchode stojí aspoň 3 eurá, ale v bare aj 5-6 euro.

Nórsko je pre cudzincov extrémne drahá krajina. Niektorí nenórski študenti to riešili vyberaním kontajneru pri supermarkete, čo mimochodom nie je až taký zlý nápad ako to znie na prvé počutie. Supermarkety totiž zvyknú vyhadzovať ešte dobré veci, napríklad preto, že nevyzerajú pekne alebo sú blízko dátumu trvanlivosti. Napríklad vyhodia večer všetko pečivo, pretože ráno príde nové. Rozsah takéhoto plytvania a vyhadzovania ešte dobrých potravín je neuveriteľne veľký, takže takéto vyberanie kontajnerov nielen šetrí peniaze, ale aj životné prostredie. Ničmenej ja som to nerobil, lebo som sa hanbil, radšej som zarábal na zbere prázdnych plechoviek.

Aj vďaka ropným náleziskám v severnom mori je Nórsko jednou z najbohatších krajín sveta. Zisky z ťažby odkladajú do štátneho ropného fondu na dobu, keď skončí ťažba. Na každého Nóra pripadá vo fonde približne 150 000 euro (spočítané z hodnoty fondu feb.2015). Napriek tomu, že sú Nóri strašne bohatí, nie je to na nich vidieť. Nemajú vo zvyku dávať na obdiv svoje bohatstvo. Napríklad autá: v Bratislave je veľa luxusných áut, v Bergene skoro žiadne (svoj podiel na tom majú aj vysoké dane).

Fantoft stavkirke - replika stredovekého kostola
Fantoft stavkirke – replika stredovekého kostola

Voľný čas

Dve najlepšie veci boli turistika a jachting. O turistických výletoch sa dozviete v špeciálnom článku, takže len v skratke – príroda je úžasná. Bergen je trochu blbé miesto na jachting, keďže okolo sú hory, preto je v zátoke často bezvetrie. Napriek tomu ma plachtenie bavilo.

1658451_10205051062850566_1450494690082148995_o

DSCN6188

DSC_0417

Bergenské pamätihodnosti

Každý rok pred Vianocami postavia v Bergene perníkové mestečko. Domácnosti, školy a škôlky, deti aj dospelí pečú perníkové domčeky a potom z nich postavia úchvatné mesto. Jeden rok sa stalo, že istý mladík sa opil a celé mestečko zničil. Bol tak ožratý, že nevedel, čo robí a rozbúral 1000 perníkových domčekov. Keď sa ráno zobudil a uvedomil si, akú škodu napáchal, musel sa cítiť hrozne, lebo celý Bergen ho nenávidel. Všetko ale dopadlo dobre, mladík napísal list obyvateľom, v ktorom sa ospravedlnil za svoje konanie a spoločne postavili nové perníkové mestečko. (viac tu)

Pepperkakenbyen - perníkové mestečko
Pepperkakenbyen – perníkové mestečko

V Bergenskom akváriu ma zaujali tučniaky. Samce tučniakov sa predháňajú v tom, kto bude mať vo svojom hniezde viac kameňov. Kto má najviac kameňov, je najväčší pán. Akonáhle nejaký tučniak skočí do vody zaplávať si, ostatné mu kradnú kamene z hniezda. Mimochodom majú tam jeden homosexuálny tučniacky pár.

SONY DSC

Prečitajte si aj o mojich výletoch po Nórsku:
Bergen – výlety

Bergen – výlety

V tomto článku vám poviem o svojich výletoch v Nórsku, ďalší článok o Bergene nájdete tu:
Polrok v Bergene

DSCN5660
Bergen

Trolltunga – prvý pokus

Trolltunga je Nórskym svätým grálom výletníkov kvôli jednej skale, ktorá vyčnieva vysoko nad hlbokou priepasťou. Každý tam chce ísť, aby mal cool fotku, ako sedí na skale a pod ním stovky metrov ničoty. Tak aj ja som sa dohodol s dvoma Poľkami, Talianom a Američanom, že si požičiame auto a pôjdeme na Trolltungu. Bolo 4:30 ráno a s Poľkami sme čakali na Taliana a Američana. Neprišli, Talian bol na párty, opil sa, a nemohol ísť, lebo mal opicu. Američan by aj mohol, ale dohodol sa s Talianom, že ho Talian zobudí, čo Talian neurobil, preto Američan zaspal. Tak sme išli iba 3. Po 20 minútach sa nám pokazilo auto, a tak sa náš prvý výlet skončil v autopožičovni na letisku.

1545580_10152583418466405_488543245955591170_n prvy pokus
Prvý výlet na Trolltungu

Troltunga – druhý pokus

Druhý krát som šiel s Belgičanmi a Tajwancom a dopadlo to skvele.

P1020169osekane
Trolltunga
DSCN5818
Trolltunga
DSCN5806
Trolltunga

Kjerag

Kjerag je ďalšia cool fotogenická skala s fjordom pod ňou. Kedže sa nachádza asi 200 kilometrov južne od Bergenu, prenajali sme si auto a chatku v miestnom kempe. Cesta z Bergenu na juh je zaujímavá, lebo vedie krásnou prírodou popri mori. Na trase sú dve miesta, kde treba nasadnúť na trajekt a aj preto trvá asi 5 hodín. Môžete si predstaviť, že Slovensko by postihla biblická potopa, ktorá by zaplavila všetky doliny a tak by postavili cestu na hrebeni Nízkych Tatier. Z Donovalov do Starého Smokovca by sa išlo loďou – takto nejako vyzerá nórska krajina.

Už v piatok počas cesty fúkal riadny vietor, trajekt sa miestami nakláňal 20 stupňov do strany. V sobotu sme začali výlet návštevou vodopádu Mannefossen. Potom sme sa pokúsili vystúpiť na Kjerag. Pršalo, bola hmla – nezastavilo nás to. Ale vietor na hrebeni bol taký silný, že sa nedalo chodiť, takže sme sa museli vrátiť. Akonáhle sme prišli späť do kempu, začalo svietiť slnko.

V nedeľu bolo „lepšie počasie“, pršalo iba trochu a nefúkal vietor, však vidíte na fotkách. Vystúpili sme na Kjerag a šťastne sme sa vydali domov. A po ceste domov sme videli ešte vodopád Låtefossen.

kjerag celkovo ext
Kjerag na Wikipedii
P1020509
Kjeragbolten, balvan zakliesnený v priepasti tak ako sme ho videli my.
IMG_4257
Cesta na Kjerag, fotil Bavo
IMG_4260
Cesta na Kjerag, fotil Bavo
Vodopád Månafossen
Vodopád Månafossen , fotil Bavo

Flamská železnica a Sognefjorden

Norway in a nutshell je výlet pre tých, ktorým sa nechce chodiť peši. Veziete sa vlakom, autobusom, loďou, vlakom a ďalším vlakom a po ceste uvidíte najväčší a najkrajší fjord v celom Nórsku – Sognefjord.

IMG_1273
Sognefjord, údolie je hlboké viac ako kilometer
IMG_1288
Sognefjord z lode
IMG_1259
Stahlheimskleiva – pravdepodobne najstrmšia cesta v Nórsku
IMG_1284
Páčia sa mi trávnaté strechy. Tráva raste všade, aj na streche obchodu IKEA v Bergene.
IMG_1427
Flåmsbana, výhľad z vlaku, mimochodom je to najstrmšia nezubačková železnica na svete

Herdla

Na počiatku 2. svetovej vojny dobyli Nemci celé Nórsko, a kedže sa báli britskej invázie, postavili okolo Bergenu masívne opevnenia. Jednu pevnosť sme sa vybrali pozrieť do Herdly.

Dedina Herdla je na malom ostrove (Herdla) a je to úplná paža. V autobuse sme boli iba ja, môj kamarát Mišo a vodič. Chceli sme vidieť múzeum. Múzeum bolo zatvorené, správca múzea nikde, na telefóne hlucho, tak sme si pozreli pevnosti a bunkre. Bohužiaľ dovnútra sa nedalo dostať, lebo časť bunkrov stále používa nórska armáda. Po 2 hodinách sme stretli skupinku Nórov, jedni z mála ľudí, čo sme tam stretli. „Weather today is really good“ povedal nám Nór pri pohľade na zamračenú oblohu. Skúšal volať známemu, či nevie, kde je správca múzea. Do múzea sme sa síce nedostali, ale snaha sa cení.

SONY DSC
Na pravé poludnie
Herdla
Torpédový bunker
SONY DSC
Herdla
SONY DSC
88 mm Flak (protilietadlový kanón)

Fjell a ďalšie pevnosti

Z Bergenu spravili nacisti nedobytné mesto obklopené sústavou pevností. Asi najzaujímavejšia je pevnosť Fjell, podzemný bunker pre stovky vojakov. Hlavná palebná sila pevnosti bola 1000 ton vážiaca delová veža z bojovej lode Gneisenau s troma hlavňami. Delová veža tam už nie je, ale v podzemí sa nachádza múzeum.

Viac o pevnosti Fjell

DSCN6135
Fjell, podzemné múzeum
DSCN5992
Pevnosť Kvarven

 

Pozrite si aj:
Polrok v Bergene